Štátny znak Slovenska

Cech zlatníkov a klenotníkov Slovenska

Bratislava erb

Sv. Elígius 588-660 patrón zlatníkov, kováčov, numizmatikov a kovospracujúcich remesiel.

Narodil sa vo francúzskom Limoges,pochádzal zo zámožnej rodiny. Po vyučení za zlatníka, odišiel do Paríža.Zoznámil sa s kráľovským pokladníkom a jeho prostredníctvom z franským kráľom Chlotarom II. Podľa kroník, vytvoril pre tohto panovníka,zlatý trón v dvoch verziách,hoci zlato dostal iba na jeden. Svojím dielom a poctivosťou zaujal Chlotara II. natoľko, že vymenoval Elígia správcom mincovne v Marseille. Popri tom vykonával zlatnícke práce. Po smrti Chlotara II.vstúpil do služieb jeho nástupcu kráľa Dagoberta, ako minister financií.Neskôr pôsobil ako kňaz a diplomat. V máji r.641 bol zvolený biskupom v Nyone a Tournay. Bol známi svojou dobročinnosťou,staral sa o chudobných,vykupoval zo zajatia otrokov, najmä Sasov. Založil niekoľko kostolov a kláštorov. Zomiera 1. decembra 660 a krátko po smrti je vyhlásený za svätého. V r. 1066 boli jeho pozostatky prenesené do katedráli v Nyone.
Stal sa spolupatrónom francúzskych kráľov.V stredoveku bol uctievaný v celej Európe.

Ľ. D.

st eligius
DT711[1]

originál

Zlatník vo svojom obchode.

Olej na dubovej doske  98 x 85,2 cm

Autor: Petrus Christus 1449

Flámsky renesančný maliar

Metropolitan Museum of art N.Y.

V r. 1449 zhotovil flámsky maliar Petrus Christus maľbu na dreve, dar pre Máriu Guelders pri príležitosti jej sobáša s Jamesom II. Králom škótov. Hlavná postava bola dlho považovaná za svätého Elígia – patróna zlatníkov. Dôvodom bola prítomnosť svätožiary, ktorá bola identifikovaná ako neskoršia domaľba. Pri reštaurovaní diela bola odstránená. Na obraze je Willem van Vleuten zlatník z Brugg, ktorý pracoval pre Filipa dobrého vojvodu z Burgundska.

Technická analýza odhaľuje starostlivú modeláciu portrétu zlatníka, s pozornosťou na detaily: drahokamy, sklo, kovové predmety, sekulárne a cirkevné výrobky.

Pohľad na dvojicu snúbencov pri kúpe snubného prsteňa prezrádza emócie a sústredenie. Opasok rozprestretý cez stôl do priestoru, je narážkou na zväzok manželstva. Konvexné zrkadlo spája obraz z priestorom na ulici pred budovou, odráža dvoch mladíkov a sokola -symbol pýchy a chamtivosti. Vytvára morálne porovnanie dokonalého sveta diváka zo svetom cnosti a rovnováhy.

Ľ. D.